...no už tu čmáram aj ja. Tému som si napísal dakedy pred dvomi týždnami a mala mať trošku iný obsah, no práve teraz ma asi viacej vystihuje. Naozaj sa cítim ako keby som sa naučil včera chodit, a ty Magdalénka možno aj vieš prečo. Celkom úsmevné to všetko bolo, no samozrejme až s časovým odstupom sa mi to také javí. A možno aj nie. No veď vlastne ja ani neviem, ono to vo mne narobilo celkom slušnú paseku a tou jedinou obranou, ktorú mám je úsmev.Sice by som mal skor plakať, no sa mi akosi nedarí. Uvidím,možno ztajtra:)) škoda, že máme tak veľa želaní a tak málo síl ich udržať nad vodou, keď sa začnú plniť. Zvlášť také tie vačšie, pri ktorých začnem postupne vidieť sám seba, keď sa rozplynie ten vyčačkaný opar, ktorý o sebe povačšinou mávame, všakže. Nuž ale ako to je, tak to je. Niekmu otvoríš oči pierkom, niekomu nie. Každý potrebujeme niečo iné. No štve ma pocit, že som to pokazil ja a pritom to začalo niekde inde. Chcela si byť úprimná, no v nesprávny čas a na nesprávnom mieste a ja blbec som sa tým nechal rozhodiť...no a keď si to teraz spatne čítam,t ak jediný kto tomu porozumie si ty a ja. A veď tebe to aj píšem:) a tak teda čau.
...neuveríš
24.09.2007 20:55:00
Od ucha k uchu
Komentáre
Mohol by si
:-)
:-)
brumko chape
mozno posobim moc povrchne