Vnútorná poklona
Ostávam si verný
tak, ako nikomu.
A potom všetkými smermi.
Anjelom v koži ľudskej,
či človečine v koži vlka.
Rozlievam sa do svojich brehov
na viacero strán...
Poletujem s myšlienkami v éteri,
a vrava sa rozfúka.
Ticho lieči....
Byť naporúdzi a neprekážať.
Stíhať sa smiať a nemať hrán.
To všetko je mi jasné.
Roztiahnuť krídla
a vzlietnuť z básne.
Či z prostého slova mi stačí.
Bez otázok a odpovedí.
Je to všetko len odraz seba,
keď si pred sebou v pokore kľačí.
Komentáre
Je nádherná... v rozlievaní do svojich brehov...
a vzlietnuť z básne.
Či z prostého slova mi stačí.
Bez otázok a odpovedí."
:-))
je proste uzasna
a touto strofou si ma ziskal celkom:
"Je to všetko len odraz seba,
keď si pred sebou v pokore kľačí."
pokoru v tomto podani a ponimani beriem. a mam zas silu a energiu uskutocnit "Byť naporúdzi a neprekážať".
skladam poklonu ;)
hm
Čaute baby :-)
Kordelia, som rád, že som trošičku pomohol. Teda len akože.. :))
Magdalénka, názory sa menia pozvolne, už to nieje, to čo to bývalo za mladi :))) Ale čo to som inovoval ;)
Vladko, dobry večer, pomaly sa chystam spať, ale nenecham si
Znovu taká pekná, rúfusovská... Sú tam prekrásne metafory, najviac sa mi páči táto: Rozlievam sa do svojich brehov
na viacero strán...
Ahoj dušička stratená :)
...
Stratená dušička nie, len riadne zmoknutá tatranským dažďom,
A ja tu turistikujem furt, dnes som osem hodin prechodila, už pomaly ani neviem, že mám prsty na písanie. Ale však občas nakúkam...
Ja zajtra letím na Javoriny.
A vlastne veď len nakúkaš...do kelu, ale v Tatroch? Šak ale to tam razdvatri nepatrí. :O)
Vladko, noťasko, moja strieborna kráska, to je moje srdce.
No a závisláci sme tu asi viacerí, nielen ja...
:-))))
Tak tak.
Odovzdám... Dobrú noc.