A toto všetko ma núti nazerať na svet aj inak, inými očami by som povedal. A tak som si jedny požičal. Akože nie skutočné, len také imaginárne boli, to také len akože, veď to poznáte. A teda ako tak nazerám inými očami a ako tak premýšľam, tak som si uvedomil, že vlastne len vtedy si myslím o niekom, že je hlupákom, keď začne výrazne viaznuť komunikácia. Dakde to začne mrznúť a dakedy, keď to už zájde priďaleko, tak sa tomu už ani vrátiť nechce, v takej ďalekej situácii sa to nachádza. A odtiaľ už niet ani rady ani pomoci. Aj keď je tu vždy niečo, nejaká možnosť, ktorú sme ešte neskúsili. A to sa musí vždy nielen jednému chcieť, pretože viac hláv viac rozumu, ale aj o tom pochybujem.
Ale aj iné oči som si raz požičal a cez tie som zase videl, že chyba je niekde vo mne. A ani som tomu veriť nechcel a doteraz ani neverím, vždy som tomu uveril len vtedy, keď som si ich znovu nacapil. No a tieto sú len na požičiavanie, tieto si nemôžete nechať a tak oni chúdence kolujú po svete a idú si z toho oči vyočiť. A každý, kto si ich nacapí tak nechápe a neverí vlastným očiam ako ja...
No teraz ich rád prepožičiam niekomu, koho sa tento článoček týka aj keď asi ani netuší, že takýto článoček existuje. Som sa z takého pohľadu aj trošičku unavil a tak teraz skúsim zase chvíľu odpúšťať...
A toto som zase ja...
A moje druhé bezhlavé ja, ktoré dakde po ceste rozum aj s hlavou vytratilo...
Komentáre
niektorí blogovo provokujú :)))
Dišputa ráno bude byť.
Ako tu nakreslím vyplazený jazyk ? :))
aha
A či je niekto vzťahovačný ? :)))
vševedko
Tak teraz fakt neviem
vševedko
Odpúšťa je super...
Lee
rusalka
:-)
hmm
Hmm?
rozdumala som
Tak fajn ;)