Jasné chvíle.
Takzvané moje.
Farebné a láskavé
zapriahnuté oje.
Je tak nádherné.
Si vo mne láskou vrie,
ba priam až škrípe.
Ono tuší o čom práve točím.
Tuší, že viem..
že to jarmo často zočím
aj s klapkami na očiach.
Preto znavený sadám si a anjel ku mne.
Vrhnem sa mu kolo krku,
s bázňou padám ku jeho nohám.
Pri nich cítim sa..
Aj svoju dôstojnosť a aj trochu cudne.
Zozbieral mi z oka šťastie
a z tváre.. z tváre prach.
Teda len z mojich predstáv
a tak vlastne z ničoho.
Zahral si na mojej duši,
sebe preto na strunách.
Komentáre
Vladko... Vždy keď si čítam tvoje básne, tak mám zdvojenú reakciu.
:)
A ešte niečo: som strašne rada, že ľudia ako ty vnášajú do blogu
Kiež by takých bolo čo najviac.
Zuzka ahojky,
Vladko, ale pri tomto tipe básne ja necítim dvojzmysel,
:-)
...
Vladko, nie... To nie je diplomacia, ale pocit.
K tvojim básniam sa vždy rada vraciam. Prajem ti pekný deň, mám nejaké povinnosti, tak utekám.
Zuzi chápem
Niežeby som bol voláky velmi nevinný, no len tá predstava, že by ten náš svet bol taký ma napĺňa.
A aj tebe pekný deň.pa
:-)
"že to jarmo často zočím aj s klapkami na očiach."
...