..vlasedko..

Otázniky.


Načúvať som chcel
k farebnosti tichých scén.

Zas a znova.
Bez rozmyslu.

Opretý zdanlivo len o prázdne slová
opäť čosi chcem.

No nie vždy sa to dá
a nie vždy je ten priestor.

Nie vždy je to zrelé.. to miesto,
ktoré by sa rado.
Ba aj rado rado malo.

Preto do niektorých vecí jeden vidí..
no veru málo.

A tá zrelosť...
To tie naše splnené sny?

Veru tie sa rady plnia
plnkou zo zrelých jabĺk
s dokonalým prevezom tikajúcou vlnkou.
Tak ja si zahryznem a rád..No neskôr.

A viac nepremýšľam,
bo už viem čo chcem, no netuším čo hľadám.
Aj naopak.

V paradoxoch postávam a pričasto aj padám
vždy do neznáma ako hrdina..
A po dopade?
Ani mastný fľak.