..vlasedko..

Divadlenie

Neurónová vrava,
bezbolestná to hudba
z vyšších sfér
len ak jeden chce.
(a práve vtedy nebolí)

Do taktu zo všetkých
dvier sa vinie.

A v zákulisí ticho znie
a práve ticho si tú svoju hráva,
hru na jeden tichý tón.
Vždy, keď na javisku vybuchuje
orchestrálny ohňostroj.

Nepopísané je biele plátno...
či raz dávno také bolo?

V tomto čase vyšívané
myšlienkovým vláknom sna
v kolorite vlastnom.
Tak v dotykoch hustej noci,
aj do spektra dňa.

Tu kritik som a aj aktér.
Herec, komparz, našepkávač,
neplatiaci divák.
Som viac druhový charakter.

Takto vlastním, a koho by to napadlo,
vlastním vlastné divadlo!
Však vo vačku mám
zopár smiešnych slivák.