Minulostné spolužitie
Hľadím do svojich
svárovitých pleteníc.
Raz dávno rozohral som
túto malú vojnu.
Paródiu o územie Zhola nic.
A ona teraz rodí plody
horké jak blen,
neľúbostné kusy
jedálničku môjmu.
Boj to z hlúposti,
každý má svoj
a bez ľútosti
drví kosti stále ďalej.
Tak prvý skladám zbrane.
Lebo Minulosť je...
teda bola
a písaná je práve teraz.
Teda dnes prepísaná
stará na novú.
Takto je to správne.
A preto rozuzlovať
staré prieky hlavne,
občas zaťažko,
no neraz to jediné... (a správne).
Komentáre
hm... rozuzľovať staré prieky občas zaťažko
Táto sa mi páči. Používaš v nej také archaizmom zaváňajúce slovné spojenia... to mám rada :-)
Aj ja ich mám rád
A trošku mi tu poskakuje rytmus, ale sa mi to zas aj celkom páči a tak som to nechal tak :)
náhodou je fajn,
Som si to prečítal znovu
no ja neviem..ja som známou odporkynou volných veršov..)))
každopádne..myšlienky su skvostne..až na tie archaizmy..tie ja nemusim..)))
ale..to len ja..)))
:-))) kolenbací rytmus - to sa Ti podarilo
teda bola
a písaná je práve teraz.
Teda dnes prepísaná
stará na novú.
Takto je to správne."
A tu náhodou také malé poskočenie cítiť... a just :-))
MissEllie ja neodporujem ničomu :)))
to je taký protirytmus, vieš :)))
hm..vladov..čo už..)))
Ale čoby slečna Elenka,
rastieš Vlado s každou tvojou básňou
Ešte pár rôčkov písania a môže byť z teba "druhý Rúfus".
Jediné, čo mi tak trošku vadí ako laikovi - je ten monotónny a neustále sa opakujúci názov básne. Podumaj, popracuj :))
dRUHý RúFUS :)))
Protirytmus je taký protiskok :-))
No veď práve ;)
Presne tak :-)))
aj tak sa dá... vlna na bralo :-))
Tak :))
sa teším :-))
...