Samota
Ostávam a sám...
Ona s každým
a už od nepamäti
sa vpíja do prítomnosti.
Čo slov mi ušetrila,
kŕmiť môžem do sýtosti,
no či pochuti?
A tak selektujem,
triedim, váham...
Nik ma nenúti,
keď pred tvojou tvárou
stále stojím.
Z nej popísané
moje nedotknuteľné
žiada o pozornosť.
A Ja preto mám len to,
čo dávam.
Bežná tvorba III.
22.04.2008 09:10:11
Komentáre
:-)
keď pred tvojou tvárou
stále stojím,
z nej popísané
moje nedotknuteľné"
Pekný obraz slobody...
Je to tak