Domček z karát
Mozaika všetkého
sa v mojich rukách
láska s prítomnosťou.
Z minulosti do základov skutky ťaží.
A zo snov sa ťahá do výšky.
Učí svoje deti,
každé jedno sa tak snaží.
Z kolísky do...kolísky.
Raz začas to aj zabolí.
V otázke, čo som. Aj v odpovedi...
Vždy, keď orie skutky na našich chrbtoch.
Radšej keby susedovi na poli.
Čo som, kto som.
Len bunka, tlkot malej hrkálky
na konskom postroji.
A s falošným pocitom koňa.
Rozohranú máš takto hru
na široké lakte a opäť neprávom.
Ostatné ostáva s pocitom,
že z dlaní vyfúklo aj zbytky.
Všetku drinu spolu s prievanom.
Komentáre
Hmmm...
Prvá strofa sa mi veľmi páči, hoci je asi tým domčekom :-)
To len malá úvaha nad stavebným zákonom :o)