PRIZNANIE
Odhalený v čase
som zaodetý v ňom.
Keď strácam slová v hlase,
či tratím deň za dňom.
Pretína ho,
no takisto aj jemne značí
strach...
Odložím ho potichúčky v pere...
možno na perách...
A on šibal pohráva sa,
vháňa zbabelosť.
Stáva sa, že je nám maskou,
či starou vráskou v tvári času.
A občas len samozvaný hosť...
Komentáre
vladov..zaujímave dielko..
To tí predo mňou
:-)
A tak sa teda teším s vami a ďakujem :))
aj toto sa dá
Aj som dumal
ked patrí tak patrí
skúsim nabudúce dumať viac :)