..vlasedko..

nebyť všetkých tých rozporov so sebou samým a protikladov, nebolo by sily, ktorá by nás nútila napredovať... neverím, že je možné dosiahnuť trvalý vzťah harmónie... to sú len takétie okamžiky najhlbšieho šťastia...

že je možné dosiahnuť niečo také ako harmóniu, tu naozaj záleží len od krokov, ktoré robím a s akou rozvahou. Všetko sa to potom odráža v myšlienkach. A to štastie by sa malo takisto plynule prehlbovať. Asi nieje zdravé (pre mňa osobne) byť dva dni šťastný a potom hupsnúť do depky alebo niečo v tomto zmysle. Mám na to už zaužívaný postup a celkom to funguje a niečo ako najhlbšie šťastie som asi doteraz nezažil, takže neviem ani aké to je :) či možno som to aj zažil, len som si to nezaradil do tej kategórie? :)) Ale skôr som písal o tom, ako vyjadrovať svoje pocity v básňach, ale kedže odozva je takmer nulová (ty jediná si môj fanda), žiadna kritika ani nič a tak píšem ďalej, no doma. Takto to nemá zmyse bo na kritike občas človek rastie. Aj tak je to tu ako na boome( kde som v živote nebol, no poznám svoje okolie:)) a tak podobne, začne sa o niečom peknom a skončí to pri pive a ženách. Je to ako hoby, no choré hoby zavisláka na internete. Ani nemám na to čas, kedže chcem aj niečo napísať. A preto tie príspevky typu, čo nové a tak, ako sa máte... Už mi stačilo...

... alebo Písanie a ja?

Aj tak sa dá :))