Filoménozofický zvitok
(inšpirovaná Inťom a jeho textami:-)
Vypovedať o súmerách
tichého
má podobnosť v meraní
nemenného
do dní a rokov,
odliateho v znaku prvotného
želania
s prapôvodným chvením
v útrobách.
My z neho veríme
v priemerného
zmenu cez tvary a farby,
skresľujúc realitu
podľa odtlačkov dávnych
krokov,
v princípe falošného
spievania
so zámenou za rýdze tóny.
Postupom deja sa stáva ostatné
plynule vedomým
a hmota naberá živý
dych,
v smere rozpoznania
trieštivých skutkov na hranách
prítomnosti si takto
z nich
popíjame náš
zdanlivo trpký osud (aj sladké sny)
A v tomto bode,
v tomto princípe viem, že ON nerobí
nič,
že sa to akosi samé.
To len ten lavopravý
bič
si na seba stále budúcnosť pletie,
JA len jeho ilúziu prepožičia do rúk ostatným.
Ono sa to samo a to ostatné môj vlastný
chtíč.
Jedna priebežná jedna...
24.04.2008 22:00:00
Komentáre
Uhm, môže byť... Dobrá inšpirácia... Však keď sa to povie básňou,
:-)
taký malý
Vladko, tak to sme dvaja, ešte chvíľu pošmírujem po blogoch
Dnes som mala toho akurát dosť.
Jeeeej, tušim si tam doložil nejakú super insitu...
:)
sotva som sa zobudil,
fíha!
najviac ma zaujalo:
- hmota naberá živý dych - to je také výstižné, že až. veď sa stále učíme žiť a dýchať.
- popíjame zdanlivo trpký osud
- ľavopravý bič
ale ostatné tiež vypovedá.
a ešte som si spomenul na jeden muzikál (spravilo sa to samo) :-)
Tak teda Bré Ránko :))
vyzerá to tak,
ale aj vychutnal niečo, čo ja sám akosi... neviem? nechcem? čo už, nechávam na druhých.
Kedykoľ vek :)
Vladko, len taký malý kuk pred odchodom do mesta: včera to bolo very fajn,
A dnes už nekomentujem, aspoň nie do večera...
rozprávočka
Vladko, a pesničku v mojom blogu si si našiel?
Rozprávôčka
Mam tam taku vecičku, O básničkároch a básničkárkach z blogu,
:-)))))