TICHÉ POKORENIE
Som odhalený a ty?
Stojím nemý pred vlastným obrazom
a jedine v ňom sme si podobný.
Práve tak,
ako keď stojíš ty pred tým svojim.
A tak len postávam,
triem si vlastnú dušu
a ty stále mlčíš.
A tiež len nechápavo hľadím,
keď občas vedno so mňou kráčaš,
no proti mne zároveň.
Či práve preto z toho
nič a všetko je mi blízke
a tak kruto vzdialené?
Už viac nehľadám...
Som odhalený a ty?
Stojím nemý pred vlastným obrazom
a jedine v ňom sme si podobný.
Práve tak,
ako keď stojíš ty pred tým svojim.
A tak len postávam,
triem si vlastnú dušu
a ty stále mlčíš.
A tiež len nechápavo hľadím,
keď občas vedno so mňou kráčaš,
no proti mne zároveň.
Či práve preto z toho
nič a všetko je mi blízke
a tak kruto vzdialené?
Už viac nehľadám...
Komentáre
Viac už nehľadám...
a ja som mu to dovolila.
Dnes tu stojím pokorená od žihadiel tvojich včiel
a nechce sa mi žiť
len zabudnúť
a viac už nebyť.
...
Len namiesto dovolila treba dať dovolil a pokorená-pokorený...
hm...