Spovedné tajomstvo
Túto by som chcel
venovať Bohu.
Bo mám ten pocit,
že raz dávno som
mu ocikal nohu.
A sa vo mne zobudil
kľudný jemnocit.
Tak sa teraz skláňam.
Za neúctu si prosím
len audienciu strohú.
Tichý odpustok.
A to zvyšné si tak nejak zladím.
So životom a sebou samým.
Urovnám na kôpku
od koreňa jablone
až po stopku.
Bez viny.
Netuším ďalšie kroky,
no úsmev bude vždy prvé,
čím ostatné stvárnim.
Úsmev utkaný v tajomstve
rytmu mi to (tajne dúfam)
všetko odčiní.
To bude prvé,
čo teraz spravím. A rád.
Komentáre
vladov
Vladov
Úsmev utkaný v tajomstve rytmu
usmev ako prvy...
a tesim sa z tvojich basni :))
:-)
.
usmev rozdavat sa ti dari sa mi javi
Čaute baby.
Topas- Moje sebatresty sú len o úsmevoch a tak "trestám" aj ďalších.
Marti- Keď sa človek nesmeje cez svoj rytmus, nesmeje sa vôbec. A premýšľam, či to vlastne aj ide inak ako tak.
Kordelia- Teším sa z úsmevu a spolu s tebou. Nech Ti vydrží čo najdlhšie. Len sa nezabudni večer odusmievať pomocou odusmievávatiek. Ci také veci ani netreba, že? Veď preto.
Rusalka- Ja tebe tiež, od ucha k uchu a to znamená, že cez pol hlavy a to je už celkom slušný výkon, no nie? Aj ja si myslím.
Sygon- Takže si si pochutila a to je dobre. Netreba sa prejedať, stačí, ak si človek len trošku ďobne.