..vlasedko..

Cestičky.


Chcel by som niečo povedať..
a tak budem radšej ticho.
Nerád by som..

Teda nechcel som..
no takto by som zase do niekoho pichol.

Alebo nie.
Veď len myšlienku vdýchnuť...
Pierkom poštekliť pod nosom..

Kto kedy tušil, že ho vdýchne?
A tak husto kýchne..
Čo bolo, bolo.. snáď to bude prínosom.

Rád by som sa preto skláňal
a ponad hranice k iným.

No nie vždy sa dá.
Niekedy ich treba prelomiť a necítiť sa.
Vôbec, ani trošku.

Ani vinným.
Ani láskavým.

Skôr bezbrehým za to, čo som zlámal
a dostať láskou poza uši.
Alebo niečo podobné.

A popritom stále milovať.. aj tie svoje muchy.
Takto na ne občas zakričať.
Často a nie málo.

Trošku nevinne.
Detsky. Hravo.

Pritom vedieť, že keď chcem,
tak som aj hluchý..