Múdrosť a Človek
Mám zopár otázok, nie veľa,
len toľkoto, za malú hrsť.
Pokreslili nimi prázdne stránky v dielach
a poskladali písmenká do múdrych kníh.
Čo i len obyčajné ticho opísali
vidinou akýchsi cieľov. A bytostí v nich.
Vidinou tak matnou, že ťažko rozoznať obrysy.
Potom ju vietor v mysli popretŕhal v slová.
No nie preto všetky majú zmysel.
A nie vždy.
Ani keď sú s úsmevom spojené
a ten s úprimnosťou prišiel.
Z nich niektoré sú vo mne husto živelné...
Na vážnosti im neuberá,
keď niekto páli hlúposťou
a ja sa stiahnem z boja.
Ani keď sa mieša krv so smútkom,
a to ma núti vlastnú ruku podať.
Však každý po pomoci netúži.
Komentáre
Táto je nádherná... každý jej
Jééééj Vladkov premýšľal... to sa cení!
tento veršík: Či ten nie vždy v úprimnosti prišiel... a dvakrát za sebou "zahusťuješ" . To "zahusťuje krv so smútkom" je pekné spojenie. Len potom to "husto" živelné je trochu duplicita... Ale nehovorím to preto, že by si mal niečo meniť. Aby sme si rozumeli. Je to len môj názor. Možno si ho aspoň vypočuješ.
Som rád :))
:O)
Marti beriem
Leeuška
Vladkov...
Marta
Vladov, mne sa páči Tvoj prístup
Vladkov, peknú nedeľu aj Tebe...
Potom ju vietor v mysli popretŕhal v slová
...
Potom ju vietor v mysli popretŕhal do slov
Mito
martička