Viem.
Vysoko pozerám opretý o svoje tiene,
raz zahodím tie barle..
Iba raz,
dvakrát by už bolo na mňa veľa.
A zase z výšky hľadím na všetko, čo vo mne drieme.
No nespí..
pritesná im je tá cela.
Hele Karle, čakám na zázrak...
Viem.
Vysoko pozerám opretý o svoje tiene,
raz zahodím tie barle..
Iba raz,
dvakrát by už bolo na mňa veľa.
A zase z výšky hľadím na všetko, čo vo mne drieme.
No nespí..
pritesná im je tá cela.
Hele Karle, čakám na zázrak...
Komentáre
Vladko, no, keď je zas na blogu tvoja poézia, tak sa to tu celé rozsvieti...
Som veľmi rada, že ťa opäť čítam.
To fakt?
Hmmm... Priťažko? Tak to chce vypísať si dušu! Lepší liek nepoznám.
veď kričím.....na papier..
Nevadí. To lieči... Radšej zaprskať papier, ako sa tým zadusiť.
Veď áno
Trochu viacej sebastrednosti ti nezaškodí, Vlasedko,
milka čokoládová :-)
... :-(((...
ojoj, trpezlivosť
U mňa platí to jedno....