Deň po.
Srdce je osamelý lovec.
Vlastných zbraní.
Si dnes kráča z tichej doliny
s výhľadom na kopec.
K pocitom včerajšieho dňa.
A pre výhľad do doliny.
Tak pre nádej...tá nezraní.
Či stoná? Nestoná.
Len poodviala záclona a celé sa chveje.
Tá jediná clonila.
Tvár moja sa k tej nádhere sklonila
a mení si úsmev za úsmev.
Bežné slová za plaché vety.
Už Ti len poviť z kvetov
svety, prevoňané túžbou
priamych vzletov.
Tvorba celkom bežná, malá...
Celá je s novým rozmerom.
Mnohým z bezrozmerného mála.
Komentáre
:-)
bežné slová za plaché vety."
V dnešnej básni je kusisko nehy :-)
Páči sa mi...
:o)
:-)
usmievam sa :-))
Rusalka
.
nádej podľa mňa ráňa, nádej je počiatok zrealizovaných snov ale aj rozpradnutých ilúzii
Sygon