Keď som bol o niečo mladší, a tým nechcem teraz vôbec povedať, že som o niečo starší, to určite nie, aj keď možno pár rôčkov mi odvtedy pribudlo. Ale som si nie veľmi istý a preto radšej nechcem klamať. No a keď som bol teda mladší, tak som sa často modlil a to asi tak, že by mi pánbožko do cesty hlupákov neposielal. Naivné? Aj ja si myslím. No nemyslel som si to vtedy tak, ako si to myslím dnes. Ale myslieť znamená prd vedieť, aj keď to už predsa viete. Postupom času som zistil, že mi posiela do cesty čoraz ťažšie a ťažšie kalibre a že mne z toho osvalnatieva mozogovňa, celkovo som sa stával čoraz viac imúnnejší a za to som mu teraz aj povďačný. A nie málo. Dokonca sa dokážem po strete s hlupákom aj bez ujmy posadiť na zadok a s úsmevom na tvári. Dokonca, a to by ste neverili, dokonca im už teraz skúšam aj odpúšťať. Tak ďaleko som už zašiel. A keď budem väčší, tak keď odpustím a aj zabudnúť sa pokúsim. Síce netuším, že aký je potom ďalší level, ale možno vymyslia niečo dovtedy, kým už budem o trošku väčší ako som bol väčší predtým.
A toto všetko ma núti nazerať na svet aj inak, inými očami by som povedal. A tak som si jedny požičal. Akože nie skutočné, len také imaginárne boli, to také len akože, veď to poznáte. A teda ako tak nazerám inými očami a ako tak premýšľam, tak som si uvedomil, že vlastne len vtedy si myslím o niekom, že je hlupákom, keď začne výrazne viaznuť komunikácia. Dakde to začne mrznúť a dakedy, keď to už zájde priďaleko, tak sa tomu už ani vrátiť nechce, v takej ďalekej situácii sa to nachádza. A odtiaľ už niet ani rady ani pomoci. Aj keď je tu vždy niečo, nejaká možnosť, ktorú sme ešte neskúsili. A to sa musí vždy nielen jednému chcieť, pretože viac hláv viac rozumu, ale aj o tom pochybujem.
Ale aj iné oči som si raz požičal a cez tie som zase videl, že chyba je niekde vo mne. A ani som tomu veriť nechcel a doteraz ani neverím, vždy som tomu uveril len vtedy, keď som si ich znovu nacapil. No a tieto sú len na požičiavanie, tieto si nemôžete nechať a tak oni chúdence kolujú po svete a idú si z toho oči vyočiť. A každý, kto si ich nacapí tak nechápe a neverí vlastným očiam ako ja...
No teraz ich rád prepožičiam niekomu, koho sa tento článoček týka aj keď asi ani netuší, že takýto článoček existuje. Som sa z takého pohľadu aj trošičku unavil a tak teraz skúsim zase chvíľu odpúšťať...
A toto som zase ja...
A moje druhé bezhlavé ja, ktoré dakde po ceste rozum aj s hlavou vytratilo...
Ako jeden nad hlúposťami dumal
31.03.2008 18:18:18
Komentáre
niektorí blogovo provokujú :)))
Dišputa ráno bude byť.
Ako tu nakreslím vyplazený jazyk ? :))
aha
A či je niekto vzťahovačný ? :)))
vševedko
Tak teraz fakt neviem
vševedko
Odpúšťa je super...
Lee
rusalka
:-)
hmm
Hmm?
rozdumala som
Tak fajn ;)