..vlasedko..

Pod morskou hladinou

   Jedného dňa som sa vybral na výskum pod hladinou jedného mora. Nasadol som na loď a vyplávali sme. Cesta ubiehala rýchlo najprv som pozoroval hladinu mora keď ma to omrzelo tak som si šiel zahrať šachy s jedným potápačom. Práve keď som zakričal: „šach-mat“, zakričal kapitán lode: „Sme na mieste, prichystajte si potápačské obleky!“ Obliekli sme sa a skočili sme do vody.

  Keď som plával pri útesoch videl som veľa rias, morské koníky, hviezdice a farebné rybičky.
Keď sme doplávali nižšie museli sme si zažať baterky aj keď bolo trochu svetlo. Lúč mojej  baterky dopadol na podmorskú dedinku. Od vzrušenia som zakričal: „jupí našiel som podmorské domčeky!“ Z vysielačky sa ozval kapitánov hlas: „veľmi dobre chlapče, preskúmaj to!“ Tak som sa dal do obhliadky dedinky. Boli tam stoly, taniere, nábytok a veľa ďalších vecí. Zrazu sa objavili bublinky a pokriky: „ Hijó Pruháčik“! Obzrel som sa odkiaľ to vychádza. A tam boli morské panny a morské koníky väčšie ako ja a na nich podmorský ľudia!! Zakričali na mňa: Čo tu chceš ? To je naše územie tu nemáš čo robiť!!“ Rýchlo som sa ospravedlnili a odišiel som preč po ostatných. Ale predtým som stihol vyfotografovať podmorských obyvateľov. A keď som plával hore zistil som že sa ma drží jeden koník.
A hovorí: „prosím, neukazuj tie fotky mohli by nás prezradiť a museli by sme sa sťahovať.“
A ja som mu odpovedal: „dobre teda“ tak som mu podal foťák a on s úsmevom odpovedal:
Ďakujem v mene všetkých“. A zmizol.
 

  Keď som vyšiel na palubu všetci boli oblečený do normálnych vecí a spýtali sa ma: „ Čo si tam tak dlho robil?“
A ja som odpovedal: „Hľadal som foťák a predsa som ho nenašiel“.
Tak sme sa vydali ne cestu späť. Keď sme boli pri brehu som sa zobudil. Bolo ráno a bol čas ísť do školy.
Moc sa mi nechcelo tak som ešte chvíľku ležal a premýšľal o sne.

Koniec.