..vlasedko..

Voľné vzťahy


Preklenúť priestor od ľudí,
ten bráni mi vo výhľade k nim.
Do svojho náručia ho vezmem.

S nazeraním od slov k činom
už viac nebyť, ako byť ukričaný mím.
V hrejivom zábale myšlienok
sa bude Jeden vo Vás zato smiať.

Tak pre stromy uvidieť les vo svetle inom.
Lebo to terajšie zlomené je v spektre zlozvyku...
Už nedáva, len tak je tu voľne ložené.
Svoju nepovšimnutú krehkosť,
tie priehľadné údy už vkladá do zeme.

No môj tieň tu aj tak stále šteklí
vo farbách odlesku.

Pridlho sa zdržalo
v boji seba samého stále o to isté
a nepochopené Nás vnútorne podelilo
na toľké celky.

S prejavom tichej vďaky
sa z javiska preto pobrať môže.
Aj bez môjho potlesku.