..vlasedko..

Postupný vývoj

Ako sa mi veci pod rukami tratia,
hľadajú svoje miesto a tak
aj moje myšlienky
sú bez záujmu voľne ložené.

Len tak sa tu povaľujú.
Nechce sa im spriadať podmienky
ani banality týchto dní a ako odchádzajú,
tak sa mi určite nezmenené vrátia
a mne ani o nič viac teraz nejde.

Rozumový vír je ich malý
prírodný kolobeh.
Tu sa mi zdajú a tu sú doma.
Farebné nitky, malé zrnká piesku
mojej bežnej priemernosti.

Ja ich mám radšej
mimo hlavy a bez nich
to ticho. V prázdne na papieri...
sa potom oni v slovách radi hrajú,
chaotické pohybom a nestále v počte.

Nikdy sa nevypíšu ani nestrácajú tvary,
šatí ich len náladové mimikry času.
Jediná to moja predloha.

Vpíšem ju na siahodlho a
zobrazujem následky
s vynechaním farby hlasu.
Takto s ladnosťou stokilovej baletky
tu vykresľujem neurónové vravy.