Skutočnosť držím v rukách,
popísanú tuto realitou a tamto
mojou vlastnou pravdou. A vždy,
po výdatnom daždi zhora mi ostáva
len atrament vpitý hlboko do dlaní.
Odhliadnuc od toho tvora,
držiaceho mokrý pergamen
a jeho smiešnych požiadaviek
poznačených neznámou krivdou,
držím vlastnú slobodu a práve preto
sa mi stáva táto skutočnosť realitou...
Realitou bez hraníc.
Bežná báseň XI
16.04.2008 17:18:19
Komentáre
Vladko, pekné, pekné...
Ahoj,
Prečo mám niekedy pri čítaní Tvojich básní pocit,
ahojte všecjá :)
Martin, tieto básne sú mojou každodennou radosťou a múze poviem, aby sa zastavila aj u teba, môžeš sa spoľahnúť ( teda, keď chceš:))
Rusalka, ktovie, čo bolo v minulom živote medzi nami, možno práve stade ;))))
Jasné, povedz jej, že