..vlasedko..

úplne nezvyčajná pre muža... Také krehké básne už na blogu píše iba Martin a Padlý Anjel. Všetci traja ste to poeticky uchopili z celkom iného konca, zrejme ste aj generačne trochu inde. Martinov svet je krehký v svojej mlaadíckej naivite, tvoj zas vakejsi vnútornej samote a Anjelov vo vnímaní vzťahu medzi mužom a ženou.

Pre mňa osobne je tá krehkosť dosť vzrušujúca, má osobitné kúzlo, ktoré dáva básni čosi naviac, ako keď poprášiš vlasy ženy zlatým práškom. Hádam aj preto tie vaše básne čítam najradšej...

Čuduj sa svete, ale všetky moje bývalé mi vraveli, že mám také niečo v sebe. Vlastne nie všetky, no prvá keď mi to povedala, tak som si to všimol už aj ja :))) A odvtedy sa to so mnou vlečie... ;) Ale ja aj tak furt neviem, čo s tým baby máte, až také hrozné to nieje.
A s tou vnútornou samotou máš pravdu, ešte som nestretol niekoho, kto by sa mi v tomto rovnal a tak preto. Teda stretol, no okolnosti sa vždy tak zamotali, že som z toho zakaždým vyšiel naprázdno, ale hlavu si z toho nerobím :))

je aj hravá...

Aj taká je veru. Som si ju teraz prečítal a sa mi taká voláka poskakujúca zazdala alebo aká :))

v rytme pod košeľou :)) to je dokonca šteklivé...koťuha jedna, kam sa nedostane!

koťuha je teda, také mňam. Asi ho použijem v nejakej ďalšej poetickej chvíli písavej rozjímavej :)