Život.
Milujúci.
Svätý v dotyku vánku.
Nedočkavý, trpiaci v zázraku..
prebdel život v zázračnom spánku.
Kráčam.
Poletujem kolo seba
a pretekám si pomedzi prsty
od západu po svoj vlastný úsvit.
A po ďalších poludnie.
Koľko ich bude?
A koľko sa naskytne zvyšných viet?
Poskytnúť si ticho sa mi ráči.
Tichu na pomedzí načúvať.
To treba chcieť, to naozaj treba..len chcieť.
A dnes by sa mi rado zdalo,
že dôležitejší je už aj chleba a jeho drina do našich úst.
No zdanie klame..
Tá túžba po tichu života, tá jediná ma dnes láme.
Komentáre
Vitaj kolega! :-))
Vladko... No, usmievam sa... Podarilo sa ti vyvolať úsmev na mojej tvári.
Bože, tuším som šťastná. Idem byť trochu ticho.
Zdravím priatelia..
(to asi tú našu Rozprávočku do pousmiatia naladilo, a to som rád :o))
Ja som tu celkom tichučko. Iba sa vytešujem a idem si k básničke kávu variť.
Hm. Asi som dojatá.
Ale nebuď.
Veru ťažká polemika na pondelnajší večer.
Jai idem podumať mimo sieť, takže sa tu Rozprávočka mávaj pekne, ja sa tu začas opäť dopíšem. Pekný večer.
Vladko, najlepšie je, keď sa usmievaš od dojatia.
Smutno by mi bolo za básničkami.
vlasedko sa do domceka vratil,
obrazok krasny k tomu pridal
a potesil moju dusu...
nech je tu trosku aj vetrik - fjuuuuu,
nemusi byt vela hrmotu, len tak nech povieva,
nech sa domcek vyvetra, davno tu vlasedko nebol :))
...
Zuzka, ja sa zastavím odteraz aj častejšie. Teda aspoň sa posnažím ;) hehe, a dúfam, že keď sa zastavím, tak sa aj rozbehnem..