Stáva sa mi,že si občas sadnem k sebe o trošičku hlbšie ako obvykle. Pocítiť samého seba tak,ako sa mi to v bežný deň nedarí a čo to pocítiť z onej štekllivej radosti zo života,ktorú v sebe každý nosíme. Prečo sa to stáva len občas je pre mňa malou záhadou, ale takou naozaj len malou, pretože tomu pomaly prichádzam na korienok a potom prvá kniha a je tu nové náboženstvo. Tešíte sa so mňou? Aj ja so sebou, ale nie o tom som chcel písať, veďbudúcnosť je taká neistá:)) Radšej by som to všetko, tieto moje zážitky "vnútorného charakteru" pozbieral na kôpku a hodil do koša. Veď čo už s nimi, keď mám z nich pocit, že ma skôr od ľudí vzďaľujú ako približujú..fyzicky ďalej (myslím tým hodnoty,ciele...), no vnútorne, v srdci chápajúc, akosi bližšie (nemalo by to byť naopak?alebo to chce skôr dáky konsenzus:)) a vtom je vlastne celý ten paradox a rozpor, ktorý to vo mne vyvoláva. Bude to asi tým, že som dakde na začiatku, čo? Sú to všetko staré známe omáčky okolo toho našeho duchovna, vždy rovnaké a dookola obkecané a aj tak sa nad tým vždy pozastavím... a rád.
ako dalej netuším...
27.09.2007 20:45:00
Komentáre
mala rada
Aj sem som sa dnes vrátila :-)
a tak tu som nebol
K niečomu sa oplatí občas vracať :-)
tak tak